Keď Johannes Marten spoznal život a odkaz svätého Benedikta, prežil v dospelosti svoje obrátenie a vstúpil do benediktínskeho kláštora. Spomína, ako ich tam raz opát zaskočil otázkou: „Čo vlastne robíte pre tento svet? Nemáte rodinu a deti, nemáte majetok, z ktorého by ste mohli dať chudobnejším. Vy máte tu, v kláštore, strechu nad hlavou – na rozdiel od iných kdesi v utečeneckom tábore v Afrike. Čo vlastne robíte pre tento svet? Veď sa tu len spokojne celé dni modlíte!“
            Po chvíľke ticha sa ozval páter Barnabáš: „A predsa – predstavme si svet, za ktorý sa nikto nemodlí. Predstavme si, že by jedného rána zanikli všetky kláštory a kostoly a na tomto svete by nebolo nijakého miesta ticha a modlitby. Dokázal by sa svet uchrániť pred zlom a hriechom? Nie, toto svet nedokáže,“ tvrdil páter Barnabáš. „A tak tu my, otec opát, prinášame svetu oporu a nadprirodzenú pomoc od Pána, pretože veríme v silu modlitby.“
            Johannes Marten sa v duchu usmial a pomyslel si: „Sväté rečičky...“ V jeho živote však čoskoro prišla kríza – a aj on sa presvedčil o sile a účinku modlitby. Jeho sestra ťažko ochorela. Mávala časté záchvaty neznesiteľných bolestí. On sám sa cítil bezmocný, lebo jej nedokázal pomôcť. Jej manžel, teda jeho švagor, opustil ju aj deti, pretože nezvládol náročnú zmenu v rodine a vzťahoch. Deti si následne vzala na starosť ich staručká mama – robila, čo mohla – ale náhle zomrela.
            Deťom hrozilo umiestnenie v detskom domove, lebo on – ako rehoľník – si ich nemohol vziať k sebe do kláštora. „Vtedy ma veľmi povzbudzoval jeden spolubrat. Hovoril, aby som nepodliehal zúfalstvu, ale modlil sa. Neveril som však, že modlitba všetko vyrieši. A tak som míňal stále viac peňazí na cigarety a utápal som sa v presvedčení o neriešiteľnosti situácie. Aj môj spovedník ma povzbudzoval: „Modli sa! Boh ti pomôže! Všetko je v jeho rukách! Pomoc určite príde!“ a modlil sa namiesto mňa, lebo ja som nemal ani vieru, ani silu. A Boh ho vypočul. Sestre sa natoľko uľavilo, že sa mohla vrátiť do práce, a hoci ju bolesti úplne neopustili, predsa sa môže starať o deti. A ja jej tiež smiem prispievať svojím malým príspevkom, ktorý jej posielam namiesto míňania peňazí na cigarety.
            Boh ma podrobil skúške viery a ukázal mi, že modlitba svoju silu predsa má.“